Objekty ľudového staviteľstva
Objekt 1
Hrušov č. d. 305, Laznícky gazdovský dvor „Pri Vánovskiho staji“
Hrušovská laznícka usadlosť v chotárnej časti Hornie Lazy. Usadlosť vznikla asi na prelome 19 – 20. storočia, prvým gazdom tu bol pravdepodobne Ján Brindza. Po 1.svetovej vojne tu začal hospodáriť jeho zať Pavel Vánovský. V roku 1951 hospodáril na 5 ha pôdy, patril vtedy k menším, no nie celkom chudobným hrušovským gazdom. Po jeho smrti v roku 1966 na pôde ďalej hospodárili rodiny jeho potomkov, no dom už odvtedy ostal neobývaný a neudržiavaný. Život sa sem vrátil až v roku 2004, kedy ho odkúpil Peter Brada a začal tu znova hospodáriť. V súčasnosti slúži usadlosť ako obydlie členov, aj sídlo občianskeho združenia, nachádza sa tu aj hospodárske zázemie gazdovstva.
Objekt 1/1:
Murovaná obytná chyžka
Obytný objekt usadlosti, datovaný na štíte letopočtom 1923. Ide o typické obydlie z tohto obdobia, kedy bola pre Hrušov typická tzv. dvojrezidenčnosť, to znamená, že každá rodina vlastnila dom v dedine, ktorý bol považovaný za hlavné sídlo rodiny, avšak hospodárske stavby sa nachádzali na laze. Pri nich postavené obydlie – chyžka slúžilo pôvodne len ako sezónna stavba, neskôr v nej býval trvale jeden člen rodiny, ktorý sa staral o tu ustajnený dobytok, ostatní sem na prácu dochádzali z dediny. Po prvej svetovej vojne sa na lazy sťahovali natrvalo celé rodiny, avšak dom v dedine ostal naďalej hlavným sídlom, nazývaným „domov“. Chyžka na lazoch bola len obydlím „pri staji“, oproti dedinskému domu bola jednoduchšia a výrazne menšia. Takýmto sídlom bola aj Vánovských chyžka. Pôvodne dvojpriestorový objekt zložený z izby – „chyže“ a pitvora bol v medzivojnovom období rozšírený na trojpriestor prístavbou komory so samostatným vstupom. Pitvor bol premenený na obytnú kuchyňu so sporákom. Slamená krytina bola nahradená eternitom až začiatkom 60.rokov. Po roku 2004 bola komora premenená na zadnú izbu, v objekte sú zachované pôvodné konštrukcie a materiály, vrátane hlinených podláh, omietok, a podobne. Od roku 2015 je postupne realizovaná obytná prístavba, ktorá však prísne rešpektuje miestne tradičné stavebné zvyklosti aj estetické hodnoty objektu.
Objekt 1/2:
Murovaná hospodárska stavba – „pajta“
Hlavný hospodársky objekt lazníckej usadlosti uzatvára dvor zo zadnej, severnej strany a tvorí s chyžkou otvorenú dvojstrannú zástavbu dvora. Jadrom stavby je murovaná maštaľ – „staja“, ktorá je pravdepodobne najstarším objektom usadlosti. Z bočnej strany k nej prilieha jednopriestorová stodola – „tok“. Je prejazdná, z oboch strán uzavretá vrátami, jej čelná stena bola pôvodne drevená, v roku 1949 bola vymurovaná z kameňa. V tom istom roku bola z druhej strany k maštali pristavaná kamenná murovaná komora. Táto je čiastočne zapustená do terénu, takže z vrchnej strany, od prístupovej cesty je vstup do podkrovia pajty, slúžiaci ako senník prístupný priamo zo zeme. Celý objekt bol už v roku 1949 zakrytý eternitom, od roku 2007 je však na ňom postupne obnovovaná pôvodná slamená krytina. Všetky priestory objektu slúžia svojmu pôvodnému účelu, v súlade s miestnou stavebnou tradíciou k nemu boli v minulých rokoch pristavané objekty remeselnej dielne k priečeliu toku a letnej kuchyne v priestore dvora pred komorou.
Objekt 1/3:
Drevená hospodárska stavba
Drobná hospodárska stavba dopĺňa dvor do trojstrannej podoby. Jej základom bol objekt zrubových chlievov pre ošípané spojený s drobnou prístavbou, pravdepodobne drevárňou, možno zamýšľanou ako udiareň. Po kompletnej prestavbe slúži rozšírený priestor drevárne pôvodnému účelu, zrub chlievov bol premiestnený do čela objektu, kde je využívaný ako sýpka – sklad na obilie. Súčasťou stavby je sklad na náradie, jednoduchá letná sprcha, zo strany odvrátenej od dvora je súčasťou objektu suchý záchod. Celý objekt je postavený z recyklovaného, sekundárne použitého kresaného dreva tradičnými tesárskymi postupmi a zakrytý je trstinou, spracovanou tak, aby sa čo najviac priblížila estetike slamenej krytiny.
Objekt 1/4:
Kopaná tufopiesková pivnica
Pivnica vykopaná do mäkkej tufopieskovej horniny sa nachádza za cestou vedúcou popri usadlosti. Vstup má umiestnený v strmom svahu, skladá sa z vlastnej pivnice, prístupnej cez vstupnú chodbu nazývanú „hrtan“. Tento typ pivnice je typickým stavebným prejavom hontianskeho regiónu, v samotnom Hrušove sa takýchto pivníc nachádza niekoľko stoviek. Pôvodne vinohradnícke pivnice sa postupne začali využívať aj na skladovanie iných produktov, zeleniny a zemiakov. Pivnica je funkčná a využívaná, okrem nás ju využíva ako letný úkryt aj ako zimovisko menšia kolónia netopierov podkovárov malých.
Objekt 1/5:
Studňa
Objekt kopanej studne sa nachádza na pozemku niekoľko desiatok metrov poniže usadlosti. Z kameňa vymurovaná studňa je pomerne plytká (okolo 2,5 metra). Ide o častý typ studne v suchej, na pramene chudobnej krajine Krupinskej planiny, ktorý nemá stály prítok. Dno studne sa musí nachádzať ešte vo vrstvách nepriepustného ílu, pri prekopaní do hlbších vrstiev priepustných tufov by sa z nej voda stratila. Studňa sa naplní presakujúcou vodou počas jarného topenia snehu, alebo počas väčších dažďov v priebehu roka, v suchých obdobiach je s ňou preto potrebné šetrne hospodáriť.
Pôvodne studňa zrejme nemala vystavanú nadzemnú časť, pravdepodobne bola zakrytá dreveným poklopom na úrovni terénu. V roku 2007 bol na nej postavený zrúbok z agátového dreva a odvtedy slúži na napájanie zvierat v čase pasenia. V budúcnosti je plánované studňu vybaviť vahadlovým zariadením na vyberanie vody, v Hrušove nazývaným „studňa na veslo“.
Objekt 1/6:
Zrubová „štalička“
Plánovaný objekt samostatne stojaceho senníka by mal stáť pri ceste za usadlosťou. Mal by slúžiť najmä na uskladnenie zásoby sena. Na tento účel bol už v roku 2009 na tomto mieste experimentálne postavený jednoduchý prístrešok s posuvným zastrešením – oboroh. Táto dočasná stavba však už dožíva a bude nahradená trvalou stavbou. Táto je plánovaná ako rekonštrukcia v Hrušove už zaniknutého typu chotárnej hospodárskej stavby, zrubovej „štaličky“.
Objekt 2
Hrušov č. d. 306, Laznícky dvor „ Pri Milinej chyži“
Usadlosť stojí samostatne v chotárnej časti Zákutina, vzdialená asi 500 metrov od Vánovských staji. Laznícky dvor sa skladal z murovaného obytného domu, samostatne stojacej drevenej maštale a zrejme aj ďalších drobných stavieb. Vznikol asi koncom 19.storočia, jeho prvým vlastníkom bol pravdepodobne Gašpar Brindza, no neskôr prešiel do vlastníctva rodiny Oremovcov a Cúttovcov. Posledná obyvateľka domu Ľudmila (Mila) Cúttová tu žila asi do 70.rokov 20.storočia. Väčšinu života prežila ako vdova po padlom v 1.svetovej vojne. Po združstevnení Hrušova (1979) bol v blízkosti objektu vystavaný letný prístrešok pre dobytok, dom potom slúžil ako ubytovanie pre družstevných pastierov. Vtedy začala jeho totálna devastácia, po „vybývaní“ pastiermi postavilo družstvo pre pastierov v blízkosti unimobunku a dom ponechali svojmu osudu.
Priľahlú pôdu s ruinou domu kúpil v roku 2008 Peter Brada, odvtedy slúži ako vysunutá základňa na odľahlej časti gazdovstva. Dom po základnej údržbe a zobytnení slúži aj na dočasné ubytovanie návštev, v budúcnosti ho však čaká kompletná rekonštrukcia. Po nej by mala byť v pôvodnom dome kompletná obytná jednotka a v plánovanej prístavbe zázemie pre jazdeckú školu a hipoterapiu.
2007
2012
Objekt 2/1:
Murovaný laznícky dom
Jediný zachovaný objekt pôvodnej usadlosti. Dom bol pôvodne dvojpriestorový, izba – „chyža“ bola vykurovaná pecou z hladkých kachlíc s dvojfarebnou, fŕkanou glazúrou, obsluhovanou z pitvora, kde bolo umiestnené otvorené ohnisko čiernej kuchyne. Objekt mal slamenú valbovú strechu. Neskôr bola dispozícia rozšírená o komoru so samostatným vstupom zo dvora. Po roku 1960 bol dom kompletne prestavaný, boli zmenené okenné aj dverové výplne, kompletne vymenené stropné aj krovové konštrukcie, došlo k nadstavaniu stien. Strecha bola zakrytá eternitom.
Po roku 2008 bolo v dome okrem základných zabezpečovacích prác a jednoduchého zobytnenia interiéru rekonštruované priečelie, kde boli namiesto zdevastovaného okenného otvoru vsadené dve historické okenné výplne a osadený kamennársky prvok – datovací kameň zo zaniknutej chyžky v chotárnej časti Jablonec. Budúca rekonštrukcia domu bude oproti ostatným stavbám prebiehať voľnejšie, z dôvodu kompletnej prestavby v 2.polovici 20.storočia má objekt minimum autentických detailov hodných zachovania.
Objekt 2/2:
Sochová hospodárska stavba – „rakadov“
Drobná dvorová hospodárska stavba bola pri dome postavená v roku 2015, z dôvodu jej naliehavej potreby na dvore, kde chýbali akékoľvek hospodárske priestory. Postavená bola ako voľná replika v teréne už zaniknutého typu stavby, otvorenej šopy sochovej konštrukcie nazývanej v Hrušove „rakadov“. Konštrukciu stavby tvoria do zeme zasadené agátové sochy, ktorých vidlicovitá vrchná časť slúži na uloženie strešnej konštrukcie. Oproti pôvodným stavbám, ktoré mali namiesto krovu len horizontálny rošt zo žrďoviny na ktorom bol uložený plný slamený stoh, tu bolo zastrešenie riešené ako nízka sedlová strecha pokrytá trstinou. Dôvodom bola hlavne nenáročnejšia údržba takéhoto zastrešenia.
Objekt 2/3:
Zrubové združené chlievy
Drobný zrubový objekt bol získaný v roku 2014 z domu č. 300 v chotárnej časti Lazy. Chlievy tu stáli pristavané k zadnej štítovej stene domu, zastrešené boli pultovým predĺžením strešnej valby. Od vtedajšieho majiteľa boli chlievy získané za pomoc pri údržbových prácach na dome, v rámci ktorých plánoval nevyužívaný a chátrajúci objekt zlikvidovať. Už pri rozoberaní bolo zistené, že objekt tu stál už v sekundárnej polohe, pôvodne šlo o samostatne stojacu stavbu s vlastným krovom, ktorý bolo podľa zachovaných dlabov v krokevniciach možné kompletne rekonštruovať.
Znovupostavenie a rekonštrukcia chlievov prebehla v rokoch 2018 – 2020, objekt bol zrekonštruovaný do predpokladanej pôvodnej podoby ako samostatná stavba. Prispôsobený bol však novému využitiu, kde slúži ako ustajnenie pre ovce, krytý válov s „chlopňou“ na kŕmenie prasiat bol preto nahradený jasľami pre ovce. Pôvodne bolo plánované stavbu zakryť slamenou krytinou, pri realizácii sa však použila historická škridľa – bobrovka.
Objekt 3
Hrušov č. d. 316, Laznícke gazdovstvo „Pri Brlošovi staji“
Najstarší v teréne zachovaný typ lazníckych stavieb. Usadlosť v chotárnej časti Jablonec vznikla po komasácii, ukončenej v Hrušove v roku 1869. Podľa ústnej tradície však vtedy bola stodola prevezená z lazu Katki vŕšok, kde mali Brlošovci predkomasačný laz, a chyžka bola presťahovaná z vinohradu. Usadlosť bola obývaná približne do roku 1990, kedy sa posledný obyvateľ, Ján Brloš pre zlý zdravotný stav a vysoký vek odsťahoval do dediny. Krátko na to zanikla stodola, zanikajúca chyžka bola v rokoch 1997 – 2000 rekonštruovaná dobrovoľnými ochranármi z OZ Hoblina. Odvtedy je udržiavaná a postupne rekonštruovaná majiteľom Jánom Brlošom, vnukom posledného obyvateľa. Zrubová „Brlošovi chyžka“ je v súčasnosti už unikátnou stavbou, ide asi o posledný autentický objekt obytnej zrubovej stavby v regióne Hont.
Objekt 3/1:
Dvojpriestorová zrubová obytná chyžka s chlievmi
Zrubová chyžka postavená z dubového dreva bola podľa tradície na mieste postavená po komasácii, čiže asi krátko po roku 1870. Ak je pravdivý ústne tradovaný údaj, že šlo o prevezenú a upravenú vinohradnícku chyžku, môže byť zrub ešte omnoho starší. Pôvodne sezónny objekt bol dvojpriestorový, zložený z chyže veľmi malých rozmerov a pitvora s otvoreným ohniskom. Priečka v zrubovej stavbe je celá vystavaná z kameňa, možno tiež doklad dodatočnej adaptácie objektu. Niekedy v 1.polovici 20.storočia boli k čelnej stene chyžky pristavané združené zrubové chlievy a pozdĺž zadnej steny otvorený plevinec. Chyžka tak získala svoj charakteristický, atypický vzhľad zachovaný dodnes. Jej dispozície sa nedotkla ani premena zo sezónneho na trvalo obývaný laz, potrebná komora bola vtedy pristavaná k už neexistujúcej stodole.
Posledné dve desaťročia bola chyžka udržiavaná v stave zakonzervovanej hrubej stavby. Väčšinu energie v tomto období zabrala údržba slamenej krytiny, ktorá bola vzhľadom k neobývanosti objektu veľmi problematická. V poslednom období bola chyžka postupne prekrytá trstinou, spracovanou tak, aby opticky imitovala vzhľad hladkej slamenej krytiny, čím sa otvoril priestor na dokončenie a zobytnenie stavby. V budúcnosti by objekt mohol slúžiť na zážitkové pobyty pre návštevníkov, ako skutočné živé múzeum, umožňujúce spoznať život a prevádzku obydlia v jeho najarchaickejšej podobe.
Objekt 3/2:
Zrubový objekt chlievov s ovčiarňou
Stavba zrubového združeného chlieva pre ošípané a samostatný zrub chlieva pre ovce pod jednou strechou. Stavba je realizovaná z kresaného dubového dreva, stojí v tesnej blízkosti chyžky. Nad „chlopňou“, (krytom válova) sa nachádza vročenie 1913. Stavba stála pôvodne na dvore dedinskej časti Brlošovskej usadlosti, do súčasnej lokality boli prevezené až v 2.polovici 20.storočia. Zrejme až vtedy bola pôvodná slamená krytina nahradená škridľou.
Stavba je dodnes zachovaná v dobrom technickom stave a slúži ako skladovací priestor pri chyžke.
Objekt 3/3:
Kopaná tufopiesková pivnica
Samostatne stojaca hontianska kopaná pivnica predstavuje zriedkavejšie riešenie tohto typu stavby. Vykopaná je totiž len v miernom svahu, jej vstupná časť – hrtan preto nemá podobu horizontálnej, alebo len mierne sklonenej chodby, ale strmo zostupujúceho schodiska. Aby bol vstup chránený pred stekaním zrážkovej vody, je nad ním vymurovaný drobný vstupný objekt so zastrešením.
Pivnica je zachovaná vo funkčnej a pôvodnej podobe, jej nadzemná časť sa v nedávnych rokoch zrútila a v rokoch 2019 – 20 bola postavená jej voľná replika.
Objekt 4
Lúčna koliba prevezená z lokality Poniky – Laukovo
Zrubová koliba stála v lokalite Laukovo v chotári obce Poniky na Podpoľaní. Patrila ku stavbám súvisiacich s tunajším špecifickým systémom hospodárenia na odľahlých horských lúkach. Pôvodne tvorila celok s už zaniknutým zrubovým senníkom – štálom. Kolibu v prostredí pôvodnej horskej lúky odkúpil a rekonštruoval Peter Brada ešte v roku 1997. V ďalšom období však v lokalite prestala akákoľvek hospodárska činnosť a došlo k zániku kultúrnej krajiny. V roku 2019 sa už koliba nachádzala v hustom poraste mladého lesa, pred jej ďalšou rekonštrukciou bolo preto rozhodnuté o jej prevoze na iné miesto.
V súčasnosti je rozobratý objekt deponovaný na pozemku OZ, po postavení a rekonštrukcii do pôvodnej podoby má slúžiť ako salašnícka koliba – výrobňa a udiareň na mliečne výrobky.